Aktuality

Ergoterapia je jedným z rehabilitačných odborov, ktorého cieľom je prinavrátenie stratených schopností, či zdokonalenie zachovaných zručností, potrebných pre každodenný život. „Hlavné ciele ergoterapie sú naučiť klienta zvládať bežné denné aktivity ako obliekanie, osobná hygiena, jedenie, varenie či upratovanie, zlepšiť vykonávanie rôznych pohybových, rozumových a pamäťových činností, teda nácvik jemnej a hrubej motoriky končatín a ich koordinácia v spojitosti so zmyslovými podnetmi, zlepšenie pamäte, pozornosti, rozhodovania a plánovania aktivít,“ približuje MUDr. Marek Tkáč, MBA, primár rehabilitačného oddelenia Nemocnice AGEL Bratislava.

K ďalším cieľom ergoterapie patrí podpora psychickej pohody (zlepšenie sebavedomia, motivácie, redukcia stresu, udržanie sociálnych kontaktov a začlenenie do komunity), nácvik a úprava pracovných a záujmových činností (príprava na návrat do školy alebo zamestnania, pomoc pri adaptácii pracovného prostredia alebo výbere vhodných voľnočasových aktivít), prevencia zhoršenia zdravotného stavu (predchádzanie pádom, skráteniu svalov a sociálnej izolácii) a zavádzanie a trénovanie kompenzačných stratégií, ako je využívanie špeciálnych pomôcok a úprava prostredia (bezbariérová domácnosť).

Ergoterapia ponúka široké spektrum možností liečby, a preto je vhodná pre všetky vekové kategórie a má využitie u pacientov s rôznymi diagnózami. „U detí je snaha o zlepšenie pamäte, koncentrácie, motorických zručností, sebestačnosti a schopnosti zvládať školské povinnosti a učenie pri diagnózach ako je autizmus, ADHD či detská mozgová obrna. Ďalej sa uplatňuje u dospelých najmä s neurologickými ochoreniami s cieľom obnoviť stratené funkcie, nacvičiť bežné denné aktivity a naučiť sa používať kompenzačné pomôcky pri diagnózach, ako je sclerosis multiplex, amyotrofická laterálna skleróza, Parkinsonova choroba a stavy po cievnych mozgových príhodách,“ hovorí primár MUDr. Marek Tkáč, MBA. a dopĺňa, že sem patria aj pacienti so psychickými poruchami, akou je porucha osobnosti, schizofrénia, depresia a úzkostné stavy s cieľom znovuzískať sociálne zručnosti, nastavenie štruktúry dňa, zmysluplnej činnosti a zlepšenie sebavedomia.

„U pacientov s telesným postihnutím, ako sú amputácie a popáleniny, alebo pri stavoch po operáciách, či úrazoch, ako sú zlomeniny, poranenia šliach a nervov, sa ergoterapia snaží zlepšiť funkčnosť postihnutých častí tela, naučiť ovládanie a uplatnenie adaptívnych techník a  kompenzačných pomôcok, poskytuje pacientom pomoc pri návrate do domácnosti a zamestnania. Poslednou vekovou skupinou sú seniori, kde ergoterapia dopomáha k zlepšeniu ich samostatnosti a sebaobslužnosti, podporuje rozumové a pamäťové schopnosti a učí bezpečnosti v domácnosti s prevenciou pádov,“ hovorí MUDr. Marek Tkáč, MBA.

Pri ergoterapii sa využíva široká škála pomôcok a terapeutických nástrojov, ktoré pomáhajú klientom zlepšiť funkčné schopnosti, zvýšiť samostatnosť a bezpečne vykonávať každodenné činnosti. Tieto pomôcky sa prispôsobujú individuálnym potrebám – diagnóze, veku a životnému štýlu pacienta. „Patria sem pomôcky pre každodenné činnosti, teda nástavce na WC, stoličky do sprchy, madlá, príbory s hrubšou rukoväťou, protišmykovým povrchom, otvárače na fľaše, obuváky, zipsy s úchytmi, rehabilitačné, taktiež tréningové pomôcky ako Thera-band, overball, posilňovač prstov, loptičky rôznej tvrdosti, nestabilné podložky a plošiny, či pomôcky na tréning kognitívnych funkcií. Sem patria rôzne pamäťové hry, puzzle, skladačky, karty na tréning pozornosti, reči a plánovania, digitálne aplikácie a softvér na kognitívny tréning, ďalej senzorické pomôcky, ortézy a polohovacie pomôcky a rôzne moderné asistívne technológie, napríklad hlasové ovládanie zariadení, počítače s prispôsobeným ovládaním, pomôcky pre nevidiacich a nepočujúcich, elektrické invalidné vozíky, chodítka, schodolezy,“  približuje fyzioterapeut Mgr. Ján Snopko.

A ako vyzerá poskytovanie ergoterapie v praxi? V úvode terapeut zistí, ako sa klient cíti, aké má aktuálne problémy, aké pokroky dosiahol od posledného stretnutia, pričom sa snaží navodiť motivujúcu atmosféru. Terapeut v úvode taktiež stanoví ciele terapie na daný deň. Hlavná terapeutická časť pozostáva z fyzickej aktivity, techník zmyslovej integrácie a kognitívneho tréningu. Fyzické aktivity vo forme cvičenia sú zamerané na zlepšenie jemnej a hrubej motoriky končatín, koordinácie pohybov, zvýšenie svalovej sily a zlepšenie rovnováhy. Zmyslová integrácia je tvorená aktivitami zameranými na stimuláciu alebo upokojenie zmyslov (hojdanie, masáž, svetelné podnety). Kognitívny tréning cvičí pamäť prostredníctvom pamäťových hier, plánovania úloh, logických zadaní, učí orientácii v čase a priestore. Na záver terapeut zhodnotí pokrok klienta, jeho spätnú väzbu na terapiu, odporučí klientovi úlohy a cvičenie na doma, stanoví ďalšie ciele a dohodne si s klientom termín ďalšej terapie.