Tomáš absolvoval rehabilitáciu po výmene oboch bedrových kĺbov: „Progres sa dostavil už koncom prvého rehabilitačného týždňa.”
Ako by ste zhodnotili celkovú zdravotnú starostlivosť počas vášho pobytu?
Keď mám byť vyše 2 týždňov v plnom rehabilitačnom procese, musím sa vrátiť fit. Bolo mi jasné, že musím v prvom rade spraviť maximum ja sám, aby som bol plne sebestačný a nezávislý po návrate domov (keď už zanedbávam rodinu cez 3 týždne, hoci nedobrovoľne 🙂). Starostlivosť je skvelá. Môžem to však porovnať iba s prístupom zamestnancov v štátnych nemocniciach, aby som bol objektívny. Vybavenie nemocnice je dostatočné a komfort, ktorý pacient potrebuje, je absolútne primeraný k potrebám. Ale na konci dňa, je to najmä o ľuďoch.
Ako sa cítite po výmene bedrového kĺbu? Vnímate zlepšenie už počas rehabilitácie?
Nebudem klamať, že som sa prvé dni trošku opustil, pretože bolesť nebola práve príjemná. Požiadal som lekárov, aby s tým niečo spravili, keďže bolesť ma nemôže limitovať v cvičení. Vedel som, že prvé dni po operácii budú kľúčové a hybnosť nemožno zanedbať. Dostal som silnejšie lieky od bolesti, čo mi umožnilo venovať sa plne cvičeniam. Progres sa dostavil už koncom prvého rehabilitačného týždňa.
Aké procedúry alebo cvičenia vám najviac pomáhajú pri zotavovaní?
V zásade všetky cvičenia, ktoré sme s mojou fyzioterapeutkou realizovali, boli pre mňa prínosom. Aj keď mi prišli mnohé z nich vtipné, nakoľko som športovec a som zvyknutý na úplne inú záťaž. Viem, že boli nevyhnutné, na to, aby som sa mohol postupne dostať do hry. Keď mi však už na piaty deň bolo umožnené sadnúť na stacionárny bicykel, vedel som, že som na veľmi dobrej ceste. Po zosadnutí z bicykla som sa cítil výborne.
Ako hodnotíte prístup a profesionalitu fyzioterapeutov a zdravotníckeho personálu?
Hodnotím ich veľmi kladne, motivujú ma všetci. Niektorí z nich mi dovolili viac, lebo vedeli že znesiem, iní boli opatrnejší, ale v zásade mám veľmi dobrú skúsenosť s prístupom všetkých zamestnancov. Špeciálne oceňujem za nekonečnú trpezlivosť, konzistentný prístup a taktiež teoretickú odbornosť Alex, ktorá bola so mnou od prvého dna až po ten posledný. Práve jej som vďačný za to, že sa do hry dostávam veľmi rýchlo. Je mi jasné, že som stále len na začiatku, ale ukázala mi, na čom je nevyhnutné pracovať a hlavne ako, aby som sa dostal spokojne a zdravo do finále.
Ste športovec. Ktorým športom ste sa venovali pred operáciou?
Áno, som športovec, nie však profesionál. Celý život som aktívny. Futbalu som sa venoval súťažne do 16 rokov, potom už len ako hobby. Behám, bicyklujem, boxujem, snowboardujem, plávam a chcel som skúsiť triathlon, ktorý som však kvôli artroskopii kolena a výmene bedier nestihol zrealizovať.
Plánujete sa po ukončení rehabilitácie vrátiť k športu? Ak áno, ako?
Určite sa vrátim k športom, ale beh bude zrejme úplne posledný, ak vôbec. Môj najbližší plán je cestná cyklistika, plávanie a zvažujem, že skúsim bežky, s ktorými som doposiaľ nemal empirickú skúsenosť. Keď sa rozhýbem a bude to pre moje telo dostatočne bezpečné, veľmi rád by som sa vrátil k boxu, ktorému sa venujem posledné 2 roky. Veľmi ma to baví z pohľadu fyzickej záťaže, kardio efektu, ako aj silovej stránky a samotného charakteru športu.
Ako vám podľa vás šport pomohol k lepšej regenerácii a celkovej kondícii po operácii?
Šport mi určite pomohol v mnohých oblastiach. Fyzická kondícia, sila a vytrvalosť sú základnými predpokladmi celého rehabilitačného procesu a samotnej rekonvalescencie. Ako sa vraví, svaly majú pamäť. V praxi sa mi to naozaj osvedčilo. V auguste 2021 som utrpel vážnu dopravnú nehodu, pri ktorej sme sa čelne zrazili s oproti idúcim vozidlom. Po 3 mesiacoch nariadeného ležania so zlomenou chrbticou, som mal možnosť vnímať naživo svoje telo, ako sa dostáva cvičením naspäť. Nebolo to jednoduché, ale určite rýchlejšie, ako u pacientov, ktorí športom aktívne nežijú.
Čo by ste poradili pacientom, ktorí majú pocit, že rehabilitáciu po výmene kĺbu zvládnu sami doma?
Pokiaľ majú dostatočnú motiváciu cvičiť sami a sú cieľavedomí, môžu skúsiť. Ale určite by som odporúčal, aby to nerobili. Minimálne neskúšali bez odbornej pomoci a dohľadu. Sám som športovec a neriskoval by som to. Môže to byt kontraproduktívne a mohli by si ešte viac priťažiť a zhoršiť zdravotný stav. Pokiaľ nie je pacient sám fyzioterapeut. Aj to ešte nie je garancia, že by cvičil korektne z pohľadu bezpečnosti. Za mňa, jednoznačne by som každému pacientovi odporúčal priamo rehabilitačné centrum.
Odporučili by ste Nemocnicu AGEL Bratislava aj iným pacientom? Prečo?
Na základe mojej osobnej skúsenosti by som nemal žiadne dôvody AGEL neodporučiť ani mojim najbližším, lebo samému sa mi tu páči. A vidím, že práca, ktorú odvádzajú zamestnanci, či už sú to sanitári, sestričky, lekári alebo fyzioterapeuti, každý z nich je plne sústredený na svoju oblasť a je profesionálom v rámci svojich kompetencií.