Aktuality

Ako ste vnímali zdravotnú starostlivosť počas hospitalizácie po výmene bedrového kĺbu?

AGEL som si vybrala na základe odporúčaní od známych a absolútne tú voľbu neľutujem. Tie dva týždne u vás mi celý pooperačný stav veľmi významne spríjemnili. Kamaráti sa dokonca smiali, že o tom rozprávam ako o dovolenke. Bolo o mňa výborne postarané, naozaj som sa mohla sústrediť len na oddych a rekonvalescenciu. Všetko ostatné bolo pre mňa u vás zabezpečené.

Ako hodnotíte prístup lekárov, sestier, fyzioterapeutov a ostatného personálu počas hospitalizácie a cvičení?

Celý personál bol veľmi milý, usmievavý a ochotný. S mnohými som si každodenne podebatovala, zasmiali sme sa, vždy ochotne pomohli alebo odpovedali na moje otázky ohľadom liečby. Jednoznačne mi celý pobyt veľmi spríjemnili, a myslím tým všetkých od lekárov až po ľudí upratujúcich mi každý deň izbu. 

Akú úlohu zohráva rehabilitácia vo Vašom zotavovaní?

Veľmi veľkú. Osobne si neviem predstaviť, že by som to absolvovala bez nej. Takto má ten môj progres nejaký daný systém, viem, čo robiť a s čím ešte počkať, na čo si dávať pozor a čoho sa naopak nebáť. Predsa len, výmenu kĺbu mám prvý raz, čiže nové pre mňa bolo všetko a s odborným dozorom to zvláda ľahšie hlavne moja hlava.

Ako prebieha Vaša spolupráca s fyzioterapeutmi?

Tréningy máme nastavené na raz týždenne. Zvyšné dni v týždni mám potom jasne dané od fyzioterapeuta, čo cvičiť a ako často. Zameriavame sa teraz hlavne na obnovenie mobility, keďže so silovým tréningom mám skúsenosti a tam toľko pomoci nepotrebujem. 

Cítite sa dnes spokojná s výsledkom liečby a dosiahnutým pokrokom?

Určite áno. Ja som si od začiatku sama pre seba nastavila, že budem trpezlivá a nebudem sa porovnávať hlavne s inými. Keďže u každého je ten vývoj iný. Momentálne už na 90 % fungujem úplne normálne. Tých 10 % sú otázky mobility a znovudosiahnutia rozsahu v tom kĺbe. Na tých presne pracujeme na stretnutiach u vás. 

Odporučili by ste túto nemocnicu aj iným pacientom v podobnej situácii?

Odporúčam ju, kadiaľ chodím. Čiže jednoznačne. Pre mňa to bolo najlepšie rozhodnutie.

Čo sa vo Vašom živote po operácii zmenilo najviac?

Nemám bolesti. Chôdza je pre mňa už teraz niečo, čo nevnímam.  Predtým to bolo často o bolesti a krívaní. Zároveň som spomalila a cvičím vedome a poctivo, keďže mám jasný cieľ: dostať sa do najlepšej možnej formy, ale zároveň dať telu čas sa zahojiť.

Na čo sa po ukončení rehabilitácie najviac tešíte?

Na cvičenie a pridávanie záťaže vo fitku a na prvú turistiku. Maličkosti, ktoré zrazu vnímam ako nie samozrejmé, keďže už viem, že nie sú.

Čo bolo pre Vás v rehabilitácii najväčšou výzvou?

Jednoznačne psychika. Prvé dni som sa bála chodiť sama. Po návrate domov potom chodiť po ulici zo strachu, že spadnem. Telo to zvládalo, ale hlava panikárila. Našťastie sa to rýchlo zlepšovalo.

Čo Vás najviac motivuje pokračovať v cvičení aj v náročnejších dňoch?

Trek v Pakistane, ktorý mám naplánovaný na leto. A po pravde, toto mám vyriešené už odo dňa nástupu do nemocnice. S motiváciou a disciplínou som tam už prišla, čiže zatiaľ sa mi to dodržiava ľahko. Išlo mi o veľa, predsa len je to veľký zákrok, čiže som vedela, že tomu dám maximum a spravím z tej rehabilitácie prioritu. Plus ten vývoj je naozaj rýchly, takže pár mesiacov sa zatnúť a poctivo cvičiť by nemusel byť problém pre nikoho.